Zpět na výpis článků

Staro-nový Macbeth v objatí hyen

Prudké zvuky živých bicích s bubeníkom v rohu pódia. Krik maskovaného Roba Rotha pripomínajúceho desivého cirkusového klauna. Vypchaté šelmy s krvilačnými výrazmi staticky ovládajúce scénu javiska. Nová netradičná Shakespearovská adaptácia Martina Čičváka predstavuje známu tragédiu Macbetha v pôvodnom znení, no v modernistickom adaptovaní, s výrazným hereckým obsadením v hlavných úlohách s Alexandrom Bártom a Petrou Vajdovou.

Režisér Martin Čičvák má vo svojom repertoáre už niekoľko shakespearovských adaptácií, či už na doskách ND v Prahe alebo v priestoroch SND v Bratislave. Predchodcom bratislavského Macbetha bola v Čičvákovom spracovaní adaptácia Richarda III. (2017) v hlavnej úlohe s Tomášom Maštalírom. Inscenáciu Macbeth napriek nemennosti pôvodnej dejovej štruktúry adaptoval vo vizuálne dobre fungujúcom minimalisticko-modernistickom štýle. Počas prvého dejstva sa výzor scény zásadne nemení. Dominantnými prvkami sú vypchaté telá divokých hyen s roztvorenými zuby-ceriacimi papuľami. Predátori prahnúci po obeti symbolizujú dej plný vrážd a túžby po moci. Evokujú pocity nebezpečia a strachu. Jednoduchá a inscenačne praktická voľba zväčša nemenného obrazu scény správne pracuje s „macbethovskou“ atmosférou. Mysteriózna sila čaro-zvláštneho Birnmského lesa. Hyeny, ako niečo iluzívne a temné, vyjavujú duchov lesa zvádzajúcich k ohavným činom. Neustála prítomnosť šeliem na scéne stelesňuje duševný stav postáv meniacich sa na krvilačné moci-chtivé zvieratá.

Herci občasne telesne napodobujú postoje a výrazy zvierat. Alexander Bárta predstavujúci hlavnú postavu Macbetha poňal túto úlohu so silne precíteným vžitím sa do role krutého mocnára, ktorého výčitky svedomia nakoniec privedú k šialenstvu a následnému skonaniu. Rovnako ako Petra Vajdová (Lady Macbeth) svojim prejavom psychicky aj emocionálne obsiahli podstatu shakespearovských postáv. Skutočne hodnotným doplnkom v hereckom prevedení Petry Vajdovej bol dôraz na telesnosť s jemnými náznakmi pohybovej, až tanečnej performancie. Taktiež energické vystupovanie, či neočakávané tajomne-hrozivé zjavovanie sa na javisku, predstavuje Robert Roth vo vedľajšej postave zastupujúc tri čarodejnice, či inokedy vrátnika. Púta publikum výrazne hereckým prevedením.

To, čo narúša kompatibilitu inscenácie sú symbolické významy kostýmov. Väčšina je ladená do jednoliatych, fádnych farieb, pripomínajúcich vojensko-športové oblečenie, čo môže stelesňovať vojnový stav odohrávajúci sa v deji. Moderné zobrazenie sa odzrkadľuje aj v rekvizitách ako sú cigarety, inhalátor na astmu alebo samurajské meče namiesto dobových zbraní. Prekvapivá variácia dobových prvkov alžbetínskeho divadla so súčasnou nápodobou, je podľa môjho názoru štylisticky nefunkčná. Réžia Martina Čičváka spoločne s dramaturgickým tímom, v čele s Máriom Drgoňom a Miriam Kičiňovou, vytvára chaos bez jasnej významovej hodnoty, čo sa odzrkadľuje v celkovej súhre, nielen kostýmov.

O hlavný zvukový sprievod predstavenia sa postaral muzikant Marek Žilinec sediaci za bicími, navodzujúc atmosféru dramatických scén, či doplňujúcich napodobení zvukov okolia. Z počiatku predstavenia sa objavovali technické chyby, kedy dochádzalo k rezonančnej nerovnováhe medzi zvukom bicích a hlasmi hercov. Prehlušené repliky boli nepočuteľné. Tieto opakované chyby narúšali chod predstavenia, čo sa prejavovalo v jemnom, nervóznom pokašlávaní z miest v publiku. Takýto kašeľ bol akusticky znelejší než niektoré sólové repliky hercov. Koniec inscenácie postupne gradoval za znenia jedinej skladby vychádzajúcej z formálneho ozvučenia reproduktorov. Počas veľkolepej scény skonania Macbetha a jeho vlády, nečakane začala drsná, prehnane pompézna hudba podobná hollywoodskym veľko-filmovým melódiám, ktorá sa nehodila k finálnemu vrcholeniu predstavenia, čím narušila dvomi-dejstvami tvorenú atmosféru.

Technické chyby sprevádzané najmä začiatok predstavenia možno z pochopiteľných dôvodov ospravedlniť. Macbeth v podaní Slovenského národného divadla ukázal silnú stránku samostatných herecky charizmatických výstupov, avšak o inscenácii, ako celku, toto tvrdenie neplatí. Myšlienka boja o moc na vrcholových pozíciách v krajine je aj dlhé roky po Shakespearovom uvedení stále aktuálna, ako väčšina jeho hier. Myslím, že voľba moderného spracovania mala snahu interpretačne zapojiť egá súčasných vrcholových politikov, čo divákov navádza aj k určitému porovnávaniu s momentálnou slovenskou situáciou. Nevydarené ukončenie a odvážna motivácia moderného spracovania ideologicky nerušeného príbehu, však nepretvorila kombináciu klasiky s jasným posolstvom a novodobým prevedením v atraktívne adaptačné dielo.


  • SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO – Macbeth
  • Réžia: Martin Čičvák
  • Dramaturgia: Mário Drgoňa, Miriam Kičiňová
  • Scéna: Tom Ciller
  • Kostýmy: Georges Vafias
  • Hudba: Marek Žilinec, Vladislav Šarišský
  • Obsadenie: Alexander Bárta, Petra Vajdová, Robert Roth, Richard Autner, Ľuboš Kostelný, Roman Poláčik, Peter Brajerčík, Jakub Rybárik, Tadeáš Bolo, Marek Žilinec, Daniele Iavisoli, Ivan Mojžiš, Jonatán Rudolf, Artur Vilaim Šuchta

Dátum premiéry 12. 11. 2022, písané z reprízy dňa 11. 2. 2023 v Slovenskom národnom divadle.

FOTO: Braňo Konečný