Po minulom ročníku v online priestore sa tohtoročný 17. ročník bratislavského festivalu Nová dráma / New drama odohral dištančnou formou v dátumoch od 11. do 16. 10. Predstavenia mohli diváci navštíviť zväčša v Divadle P. O. Hviezdoslava, no využité boli aj priestory súčasnej kultúry (A4, Štúdio 12, Divadlo Lab) a Slovenského národného divadla.
Už zachovanou tradíciou je každoročné vyhlásenie troch festivalových ocenení. Cenu Grand Prix a bezprostredne aj Cenu bratislavského diváka získala satirická inscenácia D1 (pracovný názov) v podaní Martinského divadla a réžii Lukáša Brutovského. Zvláštnu cenu poroty si odniesla inscenácia Pieskovisko, spracovaná podľa hry súčasného poľského autora Michała Walczaka režisérom Braňom Mazúchom.
Hlavným centrom záujmu festivalu bol, aj je fenomén súčasnej drámy. Tento rok predstavili umelecké súbory niekoľko nových inscenácií. V réžii Júlii Rázusovej uviedlo Štátne divadlo Košice scénicky nápaditú a psychologicky prepracovanú inscenáciu Netrpezlivosť srdca inšpirovanú románovou predlohou Stefana Zweiga. Predstavený bol tiež projekt s názvom Winterreise / Zimná cesta vychádzajúci z kompozícií cyklu Winterreise Franza Schuberta a rovnomennej analýzy dramatických textov Elfriede Jelinek. Tento režijno-interpretačný koncept Petra Mazalána spracováva predstavu o vnútornom svete autistov a to, ako reaguje a funguje ich okolie. Ďalšia inscenácia Čepiec zase pojednáva o stereotypoch v slovenskej spoločnosti spojených s menšinami, či pohlaviami. V režijnom spracovaní Petra Palíka zo zvolenského Divadla J. G. Tajovského, vychádza z knižnej predlohy Kataríny Kucbelovej. Skrz folklór a rázovitú oblasť Šumiac je ilustrovaný generačný príbeh žien na slovenskej dedine spojený s nesplnenými snami a ideálmi.
Mimo ďalších inscenácii, ktoré na festivale vystúpili, predstavila dvojica Ivety Fejkovej a Zdenky Kvaskovej Walczakovu inscenáciu Pieskovisko ocenenú Zvláštnou cenou poroty. Jedná sa o dve deti hrajúce sa na pieskovisku, kde pomocou metafor predstavujú schopnosti a neschopnosti nadväzovať vzťahy, vytváranie kompromisov, či hľadanie vlastnej identity. Autor tu približuje témy zodpovednosti nad vlastnými pocitmi a činmi, vzájomnej empatie, pričom sa otvára otázka dospelosti, či pretrvávajúceho detstva. Vyniká výrazná herecká štylizácia a rytmická práca, pričom bol dramatický text vytvorený v rusínskom jazyku.
Tento ročník zožala najväčší záujem u divákov dvojnásobne cenená inscenácia Lukáša Brutovského D1 (pracovný názov), dokumentujúca zrod a posun doposiaľ nedostavanej diaľnice D1. Jej hlavným účelom je zabezpečiť plynulé spojenie Bratislavy a Košíc, teda západu a východu krajiny. Diaľnica je za dlhé roky stavby spojená s nemalým počtom politických káuz a tvárí, čo podrobne spracováva súbor Martinského divadla. Za pomoci metafor a jasnej satiry poukazujú na populizmus politikov, či slabosti slovenského národa. Využívajú výtvarný koncept Juraja Poliaka dopomáhajúci k zobrazeniu tejto komickej zúfalosti úzko spätej s dlhoročnými planými sľubmi o dostavbe.
Námety, vystriedané na inscenačných priestoroch Novej drámy / New Drama, sa žánrovo líšili, no tematicky občasne spájali. Objavili sa témy rodinných problémov, otázka smrti, stereotypov, menšín, či rola ženy v spoločnosti. Mnohé inscenácie vytvorili scénicky výrazné diela, na čom sa podpísala autorská spolupráca s výtvarníkmi a výtvarníčkami. Do popredí sa v inscenáciách dostávali tiež pohyb, tanec a dôraz na telo, při čom tieto aspekty sprevádzala choreografia, spev a často aj živá hudobná zložka. Počet návštevníkov bol znateľne nižší ako po minulé roky, čo zrejme ovplyvnila situácia s covidom. Napriek tomu, bolo v publiku cítiť napojenie na inscenácie, hercov a herečky v nich, pričom po predstaveniach vládla pozitívna spätá väzba.
FOTO: archiv festivalu Nová dráma / New Drama
