Vedomie, podvedomie, nevedomie. Ľudské pudy vplývajúce na telesnú a duševnú stránku osobnosti. Všeobecne známy výskum týchto psychických javov a stavov je spojený s menom rakúskeho psychiatra Sigmunda Freuda. Pražské Divadlo Na zábradlí uviedlo vo svojom repertoáre inscenáciu o „otcovi“ modernej psychoanalýzy, a to v nezvyčajnom operetnom prevedení. Freudovo pozdní odpoledne otvára ťaživú tému sexuálneho zneužívania, podporované zvráteným patriarchálnym systémom. Či už na konci 19. storočia vo Viedni, alebo v súčasnej dobe, je táto téma silne tabuizovaná a žiaľ rovnako aktuálna.
V režijnom spracovaní Davida Jařaba je postava Freuda (Václav Vašák) vykreslená ako vnímavý pozorovateľ zaznamenávajúci postrehy z pozorovania svojich klientov do malého zápisníka. Dej odohrávajúci sa na javisku strieda mnoho rovín, ktoré sú pre diváka často zložito rozpoznateľné. Je to sen? Sú to jeho myšlienky, či dokonca nočné mory? Pozorujeme realitu? Freudovu pracovňu navštevujú klienti z vážených rodín. Otvára sa tu téma osobných túžob spojených s rozpoznávaním vlastnej sexuality. Rovnako sa však vyplavujú na povrch detské traumy sexuálneho zneužívania vlastnými rodinnými príslušníkmi. Freud sa ponára do detskej minulosti, kde nachádza fyzické a sexuálne násilie. Postupným pozorovaním postáv a ich správaním, vytvára teóriu o kolobehu perverzity ľudstva, prítomnej všade navôkol. Ťaživosť tejto myšlienky zostáva otvorená a neuzavretá až do konca predstavenia.
Ťažká téma je vyobrazená na terapeutických sedeniach, kde postavy nepriamo opisujú traumatickú minulosť skrz krátke operetné vystúpenia dotvárajúce atmosféru trápenia, zúfalstva a strachu. Na prvý pohľad humorné scény sa čo-chvíľu menia na krutú realitu. Jařabov režijno-scénický podpis v inscenácii ukazuje neustálu prítomnosť sexu, erotiky, či vzrušenia, zohrávajúce hlavnú rolu skoro v každej scénickej výpovedi. Ukážkou je napríklad prízemná presklená časť pod vyvýšeným pódiom na javisku, kde sa počas predstavenia z nenazdania objavujú živé obrazy polonahej ženy s červenými vlasmi, pričom červená parochňa indikuje status ľahkej ženy.
Ústrednou miestnosťou inscenácie je Freudova pracovňa, ktorá sa striedavo mení na nevestinec. Interiér vytvorený tmavohnedými vzorovanými tapetami od stien po strop, farebne ladiaci s kostýmami postáv, vytvára pocit útulného príbytku zámožnej rodiny žijúcej v 19. storočí. Sylva Zimula Hanáková vytvorila tvarovo výrazné kostýmy zasadené do zemitých farieb ako sú hnedá, béžová, či biela. V jeden čas je na scéne možno vidieť honosne široké, dlhé sukne ženských postáv a elegantne upravených mužov, predstavujúc falošne naškrobenú dokonalosť. Realita totiž ukazuje zvrátenú a chtivú túžbu po sexuálnom pôžitku a presadeným mužskej autority.
Problém sexuálneho zneužívania je veľmi aktuálnou témou, často zámerne, či nezámerne prehliadanou. Skrz bolestivé výpovede postáv, predstavené silne realistickými hereckými výkonmi, ktoré zobrazujú naoko humorné scénky, nastavuje Freudovo pozdní odpoledne zrkadlo dnešnej spoločnosti. Tragikomické chvíle vzbudzujú pocit zúfalstva nad absurdnou, nespravodlivou, až nechutnou skutočnosťou. Popri konzistentne dobrému tempu, má inscenácia mĺkve a fádne ukončenie, ktoré predstavenie pomaly usekáva, a to bez nijakého výrazného zámeru. Navzdory tomu, zanecháva silný odkaz vytvárajúci nepríjemný pocit, ktorý diváka núti pozastaviť sa a kriticky sa zamyslieť nad dôsledkami tejto témy.
- DIVADLO NA ZÁBRADLÍ – Freudovo pozdní odpoledne
- Réžia, scenár, scéna: David Jařab
- Dramaturgia: Barbora Šupová
- Kostýmy: Sylva Zimula Hanáková
- Hudba: Jakub Kudláč
- Obsadenie: Václav Vašák, Jana Plodková, Kateřina Císařová, Jiří Černý, Anežka Kubátová, Vojtěch Vondráček, Vasil Fridrich, Miroslav König, Michal Bednář, Lucie Djakoualnová
Dátum premiéry 22. 10. a 23. 10. 2021, písané z reprízy dňa 22. 10. 2022 v Divadle Na zábradlí.
FOTO: Vladimír Kiva Novotný (KIVA)
