Zpět na výpis článků

Prvé slovenské Akvabely!

 

Slovenské komorné divadlo v Martine uviedlo 24. 5. 2013 vo svojom divadelnom štúdiu poslednú premiéru tohtoročnej sezóny. A to Akvabely od dramatika Davida Drábka.

Martinské divadlo vôbec ako prvé naštudovalo túto najúspešnejšiu Drábkovú hru na Slovensku. Réžie sa ujal úspešný Rastislav Ballek, ktorý s martinským súborom  spolupracuje už dlhšiu dobu. „Fascinuje ma spojenie hlbokej filozofickej reflexie s groteskným cirkusovým divadelným jazykom,“ zmienil  sa hosťujúci režisér. Jeho počiny niekoľko krát vyhraly prestížnu divadelnú anketu DOSKY. Taktiež sa so súborom SKD zúčastnil na Svetovom festivale národných divadiel v Soule v roku 2010 s inscenáciou Tango. V sekcii rozhovory vám tiež ponúkame kratšie interview s touto režisérskou osobnosťou.

Táto súčasná hra s kritickým pohľadom na spoločenské konvencie, a skazenosť  modernej spoločnosti, sa stala nielen u českých divákov veľmi kladne prijímanou. Hra bola preložená do desiatich jazykov, vyšla v antológiách súčasných českých hier v New Yorku, Buenos Aires aj v Moskve. Hrá sa po celej strednej Európe a svoju obľubu si našla aj u slovinských divákov. Akvabely taktiež v roku 2003 získaly Cenu Nadácie Alfréda Radoka v kategórii najlepších pôvodných  českých divadelných hier. Dokonca sa dočkaly aj filmového spracovania, ktorého sa režijne podujal Vladimír Morávek.

O preklad hry do slovenčiny sa postaral Ján Štrasser. Scénický návrh a realizáciu si na účet pripísal Jozef Ciller, kostýmy Katarína Holková. Autorom hudby je herec martinského ansámblu Dano Heriban, ktorý sa predstaví aj v jednej z ústredných postáv. V hlavných úlohách ďalej účinkujú Dominik Zaprihač a Marek Geišberg. Ďalej hrajú: Nadežda Vladařová, Zuzana Rohoňová, Eva Gašparová, Martin Horňák, Tomáš Tokuljak, a. h. a Samo Frkáň, a. h.

V najbližšej dobe sa môžete tešiť, aj na pripravovanú recenziu k tomuto predstaveniu.

 

RÉŽIA: Rasrisla Ballek, PREKLAD: Ján Štrasser, VÝPRAVA: Jozef Ciller, KOSTÝMY: Katarína Holková, HUDBA: Dano Heriban. POHYBOVÁ SPOLUPRÁCA: Stanislava Vlčeková

Použité foto: Braňo Konečný