Lucie Petrušová je renomovanou českou tanečníčkou dlhodobo pôsobiacou v holandskom súbore T.r.a.s.h. Má bohaté performačné skúsenosti a je cenami ovenčenou interpretkou. Ako umelkyňa nestagnuje na jednom mieste a snaží sa vždy posúvať hranice. Po šiestich rokoch strávených v T.r.a.s.h. sa napokon rozhodla pre choreografický debut. S autorskou prvotinou sľubuje prekročenie limitov fyzickej performancie.
Lucie Petrušová dorazila na pätnástu Divadelnú Floru hneď s dvoma projektmi, pričom oba predstaví v českej premiére. Nobody a Beyond sú performačným „tandemom“, ktorý vzišiel z partnerskej spolupráce Petrušovej s britskou choreografkou a tanečníčkou Karlou Shacklock. Každá z dvojice si vyskúšala okrem autorskej role i pozíciu interpreta a v spolupráci s tanečníkom Fionnom Gillom, hudobníkom Jarnom van Esom a kostýmerkou Giuliou Pecorari tvoria päťčlenný tvorivý tím.
Nobody je intímnym pohybovým monológom tancujúcej Karly Shacklock. V subtílnej temnej atmosfére sa vynára koláž zvukových a pohybových vnemov, ktoré sa vyhýbajú dejovému základu. Jediným epickým prvkom je večný cyklus vzniku a zániku, čoby rámec inscenácie. Osamelá postava Dievčaťa prechádza procesom hľadania samej seba, vlastnej identity. Spočiatku uväznená v kukle spoločenských konvencií a pretvárky zvláda okrem nesmelých krokov akurát úslužné poklony. Futuristická „kovová“ schránka tanečníčky zhmotňuje deformovanú sterilitu moderného sveta, v ktorom masky nahradili pravé tváre. Štylizované pohyby živej bábky sú sprevádzané naivnou jarmočnou hudbou.
Sebavedomejší pohyb, vystupovanie z ustanovených pravidiel strieda následný pád ústiaci v zmenu. Dievča odhadzuje čiernu škrupinu a vylieza nahá vo svojej animálnej prirodzenosti. Kontrapunkticky pracuje Petrušová s rituálnymi pohybovými motívmi evokujúcimi návrat od pretvárky k zvieracej úprimnosti, ktorú umocňuje i pletená „koža“. Choreografka zároveň v hudobnej zložke inscenácie odkazuje k orientálnym koreňom svojej tvorby (pracuje s technikami power jogy či japonského body weather). Animálnu medzihru opäť striedajú kakofonické zvuky korešpondujúce s trhanými pohybmi, dievča opäť vystupuje zo svojej „kože“. Znovu sa stáva nikým.
Je zrejmé, že sa ambiciózna Lucie Petrušová so svojou prvotinou vydáva vlastným smerom. Oproti explozívnej, občas až násilnej poetike domovského T.r.a.s.h. pracuje vo svojej choreografickej koncepcii s výrazne jemnejším, intímnym pohybovým jazykom. Nobody je teda posunutím autorkinej osobnej medze a novou etapou sľubne sa črtajúcej tvorivej cesty.
