Zpět na výpis článků

Uzavretá spoločnosť

Počas 23. ročníka festivalu Divadelní Flora sme v pestrej škále českých, no i zahraničných produkcií, mali možnosť zachytiť i najnovšiu inscenáciu domáceho Divadla na cuckyOpuštěná společnost.

Inscenačný zámer dvojice pozostávajúcej z dramaturgičky Ivy Mikulové a režiséra Patrika Lančariča je neodškriepiteľne dôležitý a čoraz potrebnejší. Forma, akou sa rozhodli ho tlmočiť, však nevyznieva najvhodnejšie. Je fakt, že pokiaľ chceme naďalej budovať slobodnú spoločnosť mladých, je potrebné viesť ju ku kritickému mysleniu. Na mieste je však otázka, či sa konštruktívno-kritická optika dá rozvíjať ponúkaním jednostranných téz bez možnosti iného východiska.

Tvorcovia nám servírujú texty K. H. Borovského, TGM, F. Peroutky, V. Černého, J. Patočky či V. Havla, resp. javiskovú adaptáciu poslednej knihy Erika Taberyho. Pri kvante autorov a spleti myšlienok je však veľké riziko, že sa začnú zlievať, prípadne strácať na obsahu. Ich repetíciou sa vytráca apel a dostavuje sa rezignácia a nezáujem – ako o samotné slová, tak o ich autorov.

V cca 60 minútach sa do obecenstva herci snažia nasúkať kvantum myšlienok a slov, ktoré sú často ilustrované nesmierne zvláštnymi a nepríliš zaujímavými akciami. Snaha urobiť dookola omieľané tézy zaujímavejšími prostredníctvom ilustratívneho a priam triviálneho konceptu pôsobí rozpačito a nezanecháva žiadny efekt.

Okrem toho si dookola kladiem otázku (a na moju úľavu nie som jediný): Pre koho je inscenácia určená? Divák, ktorý Divadlo na cucky navštevuje pravidelne sa bez pochýb stotožňuje s ideami demokracie a slobody. Človek, ktorý je orientovaný smerom k nedemokratickým presvedčeniam však divadlo navštevuje len sotva – nezávislé už vôbec – a tak sa snaha stáva márnou.

Celku naozaj neprospieva ani „dojímavá“ hudba, ktorá pôsobí „podbízivě“ a iritujúco, priam výsmešne. V inscenácii absentuje princíp: „téza – antitéza“, a tým pádom živý dialóg a jeho možný prenos medzi recipientov.

Je na zamyslenie, či by pre zámer tvorcov neposlúžil lepšie autorský text, v ktorom by dokázali akcentovať svoje myšlienky dynamickejšie a zároveň ponúkli niečo viac než len opačnú (no v zásade podobnú) stranu extrému, proti ktorému bojujeme.


  • DIVADLO NA CUCKYOpuštěná společnost
  • Autor předlohy: Erik Tabery
  • Dramaturgie: Iva Mikulová
  • Režie: Patrik Lančarič
  • Světla a zvuk: Josef Malík
  • Inspice: Tereza Papáčková
  • Produkce a produkce výroby: Anna Zelinková
  • Umělecko-produkční spolupráce: Pavlína Šťastná, Adam Bucek
  • Hlas Erika Taberyho: Pavel Vacek
  • Hudba: madcap – Petr Mlynář, Tomáš Valent
  • Scénická výprava: Anna Zelinková, Josef Malík
  • Kostýmy: Katarína Chválová
  • Účinkují: Dagmar Kopečková, Jan Mansfeld, Marek Šenkyřík

Premiéra 16. května 2019, psáno z reprízy 17. května 2019 v Divadle na cucky v rámci festivalu Divadelní Flora.

FOTO: Facebook Divadelní Flory