S autorkou choreografie Beyond Karlou Shacklock o prekonávaní ľudských možností a vzrušujúcej náhode.
S Luciou Petrušovou uvádzate na Divadelnej Flóre dvojicu inscenácií, Nobody a Beyond. Aká bola vaša úloha v Nobody?
S Luciou spolupracujeme na dvoch inscenáciách. Jednou je Luciina choreografia Nobody, kde vystupujem v pozícii interpreta. Druhou je naopak moja koncepcia Beyond, v ktorej účinkuje Lucie. Oba tieto projekty sú ale úplne rozdielne. Mojou úlohou v Nobody bolo zosobniť postavu bez identity, hľadajúcu samú seba. Pri tvorbe tejto choreografie sme si ale prežili mesiac „šialeného“ skúšania, kedy sme všetci boli „nobody“, čiže nikým.
Vaša inscenácia Beyond je súčasťou vášho dlhodobého výskumu s názvom Going Beyond. V čom spočíva tento projekt?
Going Beyond je mojim projektom, presnejšie dizertačnou prácou z roku 2005 spojenou s inscenáciou Consciousness. K tejto téme som sa opäť vrátila pred šiestimi mesiacmi. Nasledovalo tri a pol týždňa intenzívneho premýšľania nad prekonávaním sa po fyzickej stránke, slovným vyjadrovaním, či emocionálne, a to otváraním odlišných stavov vedomia. Dosahujeme to veľmi bláznivými cvičeniami (smiech). Snažíme sa útočiť na emocionálne silné zážitky z minulosti, posúvať svoje fyzické hranice, prípadne používať jazyk spôsobom ako nikdy predtým. Každý zážitok, ktorý sme prežili v priebehu výskumu, sme zatvorili do metaforickej „nádoby“. Po troch týždňoch sa nám nakopilo takýchto nádob asi sto. Vybrala som dvadsať z nich a zasadila ich do inscenácie Beyond. Na začiatku každej šou potom dostanú diváci malý darček. Ide o malú obálku, v ktorej sú uvedené pravidlá tejto našej „hry“. Performeri si totiž zakaždým počas predstavenia volia z tejto dvadsiatky nádob a z nich stavajú priebeh predstavenia. Niekedy sú použité všetky dózy, inokedy nie, objavujú sa v ľubovoľnom poradí. Popravde ani ja sama nikdy netuším, čo príde.
