Na moje počudovanie sa v Olomouci, v duchu Tarantových „predvolebných“ sľubov, ešte stále smelo hovorí o obrode činohernej scény Moravského divadla. O odvážnej dramaturgii (Arabská noc), invenčnej réžii (Arabská noc), urazených konzervatívnych abonentoch (Arabská noc), nadšených mladých divákoch (Arabská noc). Glaserov olomoucký „hit“ sme ale mohli prvýkrát vidieť už v októbri minulého roka (môj pohľad na inscenáciu TU). Odvtedy sa v Olomouci urodili ďalšie inscenácie (Seydlerova Černá komedie, Sládečkova Žaloba proti neznámému). Mali ste tú česť? Ešte stále hovoríme o „reformách“ a umeleckom raste? Archaická nuda sa ale s nasledujúcimi kusmi bezpečne vrátila domov, do MDO. Neprestávam však dúfať. Ide predsa len o Tarantových „prvých 100 dní vlády“. Jeden zázrak sa ale predsa v aktuálnej sezóne stal, a to inscenáciou Don Juan se vrací z války hosťujúceho režiséra Janusza Klimszu. Nedokážem si totiž inak vysvetliť, že aktuálny laureát Ceny Divadelních novin za alternatívne divadlo (Pestré vrstvy v DPB) medzi múrmi olomouckého divadla takto „skamenel“!
